Koničiva! Tento rok som si splnila ďalší veľký cestovateľský sen. Navštívila som jednu z najkrajších krajín na svete – krajinu vychádzajúceho slnka. Japonsko. Výlet sme naplánovali na jeseň, vytvorili sme si vlastný itinerár a odpočítavali dni do odjazdu, až kým konečne nenadišiel vysnívaný deň. Po takmer dvanásťhodinovom lete s dvojhodinovým prestupom v Pekingu, sme sa ocitli na letisku Narita, ktoré je od Tokia vzdialené približne trištvrte hodiny autom. Čakal na nás vopred objednaný taxík, ktorý som v tej chvíli veľmi ocenila. Bola som neskutočne unavená po lete a začínal na mňa doliehať jet lag, na Slovensku je o osem/deväť hodín menej ako v Tokiu, v závislosti od zimného/letného času. Batožiny sme hodili do svojich izieb, ktoré mali meter krát meter s exkluzívnym výhľadom na stenu budovy, ktorá stála dva metre od nášho hotela. Áno, je to pravda, v Japonsku majú naozaj maličké byty. Mojím najväčším strachom boli toalety. Najznámejšia značka TOTO vyrába moderné wécka s integrovaným bidetom a funkciami, o ktorých sa nám tu ani nesníva. Môj problém? Bála som sa, že stlačím nesprávne tlačidlo a stane sa katastrofa, alebo nebudem vedieť, ktorým tlačidlom sa splachuje. Našťastie až na jednu reštauráciu som každú toaletu zvládla na jednotku. Toľko k tomuto zapeklitému problému, ktorý som riešila celý výlet.
Presuňme sa na zaujímavejšiu časť. Naše prvé ubytovanie sa nachádzalo v obvode s názvom Asakusabaši. Ak vám to znie ako zaklínadlo, neodsudzujem vás. Tokio je síce metropola, ale je rozdelená veľmi netypicky. Je rozdelená na 23 špeciálnych mestských obvodov (ku), západnú časť (samostatné mestá shi), mestá a dediny (machi a mura, menšie sídla v západnej časti Tokia) a ostrovy patriace k Tokiu.
Bolo okolo šesť hodín večer, a tak sme vyrazili do ulíc, síce zničení po lete, no oči nám len tak žiarili. Prechádzali sme sa typickými tokijskými uličkami, všade vládol čulý ruch. Ľudia prichádzali z práce, posedávali na terasách, sŕkali ramen alebo sa jednoducho kamsi ponáhľali. Na uliciach sme našli typické predajné automaty, ktoré sú naozajstnou turistickou atrakciou. Fungujú 24/7, to znamená, že v uličkách Tokia nikdy nevyhladnete. Nájdete v nich teplé a studené nápoje, občerstvenie a sladkosti, instantný ramen a hotové jedlá, ale aj nezvyčajnejšie veci ako kvety, suveníry či pravé steaky wagyu. Vďaka tomu, ako farebne žiaria, vyniknú najmä v noci. Ďalej sme navštívili populárne reťazce samoobslužných obchodov (konbini): 7-eleven, FamilyMart a Lawson. Nájdete tam všetko možné aj nemožné, my sme si tam kupovali ryžové onigiri (varená ryža sformovaná do guličky a zabalená do riasy nori, často je niečím naplnená, ja milujem tuniakovu verziu) a rôzne sladkosti. Aby ste pochopili, prečo sa tu rozplývam nad nejakými obchodmi, sú fakt ikonické a sú súčasťou japonskej kultúry. Človek to musí zažiť na vlastnej koži. Je to taká kvalitnejšia verzia našej jednoty.
V Tokiu sme plánovali stráviť pár dní a potom sa vydať do Kjóta. Bojovala som so spánkom, v noci som nemohla spať, cez deň by som si najradšej ľahla hoc i na chodník. Každý deň sme nachodili milión kilometrov. Občas sme len tak blúdili po uličkách a vždy sme objavili zaujímavé miesta, najmä šintoistické a budhistické chrámy a svätyne, ktoré som si absolútne zamilovala. Spokojní si vykračujete po uličkách Tokia, slniečko vám láska tvár, keď sa zrazu pred vami vynorí chrám. Bránou vojdete na nádvorie, umyjete si ruky a ústa, aby ste sa očistili a pokračujete v objavovaní tohto posvätného miesta. Šintoizmus je animistické náboženstvo. Šintoisti veria, že každá vec na svete má svoju dušu a je živá. Úcta k prírode je pre nich posvätná. Majú množstvo bohov, polobohov a magických bytostí, ktorým prinášajú obety. Budhizmus je často považovaný skôr za filozofiu života, než náboženstvo. Najväčším cieľom je cesta k osvieteniu. Budha hlása, že problémy vznikajú z prílišných túžob, ktoré si v sebe nesieme. Aj napriek tomu, že som kresťanka, veľmi ma tieto náboženstvá a filozofické smery zaujímajú a na týchto miestach vždy nachádzam pokoj. Práve to je na nich také zaujímavé – sú v srdci najrušnejšieho mesta, no panuje tam ticho a kľud. Veľa takýchto chrámov sme našli práve v Kjóte. Medzi najznámejšie svätyne a chrámy v Tokiu patrí budhistický chrám Sensō-ji, ktorý je najstarší, šintoistická svätyňa Meiji Jingu, ktorá sa nachádza uprostred veľkého lesa, v ktorom sa často konajú obrady, budhistický chrám Zojo-ji, v ktorom sme zažili obrad budhistických mníchov, čo v nás vyvolalo absolútne zimomriavky, šintoistická svätyňa Jasukuni, ktorá je veľmi kontroverzná, prezradím vám prečo. V šintoizme sa ľudia po smrti stávajú bohmi, no svätyňa Jasukuni je zasvätená padlým japonským vojakom z 2. svetovej vojny, z ktorých mnohí sú medzinárodnými organizáciami považovaní za vojnových zločincov.
Okrem chrámov a svätýň sme počas týchto dní navštívili ešte Tokyo SKYTREE, ide o najvyššiu vežu na svete, meria 634 metrov. Lístok hore stál cca dvanásť eur a aj napriek náporu ľudí zamestnanci zvládali chaos priam bravúrne a všetko šlo, ako malo. Šli sme večer, takže sme si mohli vychutnať pohľad na svetlá najväčšieho mesta na svete. Ďalej nemôžem nespomenúť Tokyo Tower, vežu v obvode Minato, ktorá pripomína Eifellovu vežu. Zablúdili sme aj do digitálneho art múzea teamLab Borderless, ktoré sa slovami opísať rozhodne nedá. Každá miestnosť bola vytvorená v inej téme, no základom boli svetielka a tie najnezvyčajnejšie inštalácie s upokojujúcou hudbou. Kráčali ste po imaginárnej lúke s obrovskými kvetmi, alebo ste stáli v zrkadlovej miestnosti, v ktorej boli obrovské visiace žiarovky. Páčilo sa mi, že ľudia sedeli chrbtami opretými o stenu a vychutnávali si tieto pokojné momenty akoby čas prestal na chvíľu bežať.
Nasledujúci deň sme sa mali vydať do Kjóta, kde sme chceli stráviť päť dní a potom sa vrátiť späť. Pobalili sme sa, ľahli do svojich postelí a psychicky sme sa obrnili na to, čo nás čaká – tokijská vlaková stanica (čiže bludisko) a jazda šinkansenom. Navrávala som si, že všetko dopadne v pohode a trafíme na dobrý spoj, no to som ešte nevedela, čo za šialenstvo nás čaká. Stihli sme to, alebo nás tokijská vlaková stanica zrazila na kolená? To sa dozviete nabudúce :).
